Vyčerpanie zo Zoomu udrelo v plnej sile. 6 spôsobov, ako nájsť rovnováhu

Steven Hickman, Psy.D., výkonný riaditeľ Centra pre všímavosť a súcit k sebe, ponúka aktuálny pohľad, ako zvládať našu novú virtuálnu realitu.

Som učiteľom mindfulness a súcitu už asi dvadsať rokov a verím, že keď sedím so skupinou ľudí otvorených skúmaniu tejto transformačnej praxe, som v tomto aj úspešný. Priatelia a členovia rodiny o mne dobre vedia, že „ožívam“, keď učím, a keď sa dostávam k týmto príležitostiam, pociťujem ten známy nával vzrušenia a emócií.

Ale minule ma kolegyňa pozvala, aby som spolu s ňou viedol krátke sedenie o súcite online. Toto pozvanie som si hlboko vážil, ale okamžite som odmietol, pretože odkedy vírus vpadol do našich životov, už sa akosi necítim ako učiteľ. Kedysi som si išiel zodrať kožu, ale naraz ma v učení niečo brzdilo. Cítil som v kostiach, že teraz mi to nepôjde, ale zároveň ma pochytila zvedavosť.

Posledné týždne som strávil hodiny na rôznych stretnutiach prostredníctvom Zoomu, na ktorých som sa spojil s priateľmi v Číne, Austrálii, Anglicku, Izraeli, Španielsku, Singapure, Kanade, Švajčiarsku a Chorvátsku (aby som vymenoval aspoň niektoré). Cítil som narastajúcu radosť, keď som videl tváre a počul hlasy ľudí, s ktorými som sa stretol prvýkrát vtedy, keď sme mohli dýchať ten istý vzduch a stáť v rovnakom fyzickom priestore, pričom každý (ako povedal Dan Siegel) „sa cítil pociťovaný“ tým druhým. A tak bolo príjemné byť s nimi v elektronickom priestore v čase sociálneho odstupu a chránenia sa doma.

V poslednej dobe som bol taký zaneprázdnený, že som si myslel, že som možno len unavený. Ale čím častejšie sa to stáva, tým viac si uvedomujem, že sa nakoniec cítim byť spojený, no zároveň aj odpojený od týchto ľudí. Počul som niekoľko vyjadrení terapeutov, ktorí robili teleterapiu, ako sa cítia vyčerpaní po niekoľkých sedeniach online.

Vyčerpanie zo Zoomu je skutočné

Keď sme online, naša pozornosť má úplne inú kvalitu. Sme príliš zameraní na niekoľko dostupných vizuálnych podnetov, ktoré zvyčajne zhromažďujeme z celej škály dostupných jazykov tela. Alebo sme možno úplne rozptýlení a kontrolujeme e-maily, keď máme konverzovať, alebo pozorne počúvať prezentáciu kolegu.

Ak sme v online kontakte s viacerými ľuďmi naraz, spracovávame súčasne vizuálne podnety od všetkých týchto ľudí (a možno aj niekoľkých ich domácich miláčikov a detí!) spôsobom, ktorý nikdy nemusíme robiť pri sedení okolo konferenčného stola. Je to prostredie bohaté na stimuly, ale ak je toho niekedy veľa, je toho až príliš.

A keď začneme byť nadmerne stimulovaní externými informáciami, ktoré sme vo fyzickom svete nemuseli spracovávať, každá nová informácia nás posúva len o kúsok ďalej od spojenia, po ktorom všetci túžime a oceňujeme ho.

Taliansky profesor manažmentu Gianpiero Petriglieri nedávno tweetoval: „Je jednoduchšie byť vo vzájomnej prítomnosti alebo vo vzájomnej neprítomnosti než v neustálej prítomnosti vzájomnej neprítomnosti.“ Tak krásne a výrečne vnímavé!

Neustála prítomnosť neprítomnosti mojich kolegov mohla byť základom mojej nechuti robiť to, čo mám rád na platforme, ktorá sa stala záchranným lanom pre mnohých z nás.

Pýtam sa teda sám seba: Existuje nejaký spôsob, ako zmierniť záťaž tohto „odpojeného spojenia“ a umožniť si dosiahnuť lepšiu rovnováhu spojenia medzi sebou navzájom?

Aký postoj zaujať k Zoomu, aby sme našli rovnováhu a spojenie

V ďalších riadkoch popíšem to, čo od dnes idem vyskúšať (a navrhujem, aby si to zvážil tiež), keď sa moja nová realita znovu obnoví a ocitnem sa na rôznych hovoroch so všetkými ľuďmi, ktorí sa chcú spojiť rôznymi spôsobmi:

Venuj si pár chvíľ predtým než stlačíš „Štart“, usaď sa a uzemni svoju pozornosť

Párkrát sa nadýchni, precíť svoje telo na stoličke, všimni si všetko, čo je v tvojej mysli, a dovoľ si prísť úplne do okamihu, ktorý je prítomný. Ak sa cítiš nespokojne alebo zaneprázdnene, môžeš si položiť ruku na srdce podporujúcim a upokojujúcim spôsobom, akoby si si povedal „Som tu pre teba. Je v poriadku cítiť sa tak, ako sa práve cítim.“

Nájdi si čas a skutočne pozdrav kohokoľvek, kto je v miestnosti, svojou plnou pozornosťou

Venuj pozornosť každej tvári, ktorá sa na obrazovke objaví (ak skupina nie je príliš veľká). Dopraj každému človeku chvíľu, aby na teba urobil dojem a „prijmi dobro“, ako by povedal Rick Hanson. Dopraj si príležitosť a vyskúšaj, aké to je byť v prítomnosti iných.

Vyber si možnosť “Speaker View”

V Zoome si môžeš vybrať medzi Speaker View a Gallery View. Ja preferujem Speaker View, aby jedna osoba, ktorá hovorí, mala viac mojej pozornosti a ostatní boli viac v periférii. Zdá sa, že Speaker View viac pripomína sedenie za konferenčným stolom, kde sme si vedomí každého, kto tam sedí, ale svoju pozornosť upriamujeme predovšetkým na toho, kto hovorí. Sledovanie poľa 24 (alebo viacerých) tvárí na obrazovke môže byť náročné.

Odolaj nutkaniu multitaskingu

Musím priznať, že som počas hovoru cez Zoom viackrát robil viac úloh naraz, a bolo o mne známe, že vybavím niekoľko e-mailov. Toto musí prestať. Nie preto, že by som sa musel veľmi sústrediť na to, čo sa na stretnutí deje, ale preto, že potom už nemôžem vynaložiť ďalšie úsilie na to, aby som sa venoval čomukoľvek inému.

Ak už niečo potrebujem urobiť, musím sa trochu „snažiť“ a nechať svoju pozornosť ľahším a láskyplnejším spôsobom spočívať na tom, čo (a kto) je predo mnou. Dokážem pravidelne uvoľňovať svoje zameranie a pozerať sa von z okna, ktoré je za mojím monitorom, alebo na malé dekorácie na policiach v mojej kancelárii, alebo len zjemniť svoj pohľad, aby som na svojej obrazovke zachytil to pole tvárí (vidieť bez pozerania) bez toho, aby som musel čokoľvek analyzovať alebo skúmať.

Medzi jednotlivými hovormi sa snaž robiť si stopované prestávky

Ako klinický psychológ, keď som sa venoval psychoterapii, bol som celkom dobrý v presadzovaní 50-minútovej hodiny. Získal som desať minút na písanie poznámok, odbehnúť si na toaletu, napiť sa vody a všeobecne sa usadiť a uvoľniť.

Pomerne často sa moje sedenia cez Zoom konajú jeden za druhým a zistil som, že niekedy sa moja miestnosť so Zoomom stane akousi predizbou náhodného stretnutia, kde ľudia z rôznych aspektov môjho osobného a profesionálneho života na chvíľu na seba narážajú, keď prichádzajú a odchádzajú zo stretnutí so mnou. Zábavné, pretože tieto chvíle niekedy bývajú možnosťou, kedy sa musím lepšie postarať o svoju drahocennú pozornosť a energiu a urobiť si osviežujúcu pauzu. Tak prečo to nevyskúšať?

Na záver si pravidelne pripomínajme, že toto je nové miesto medzi prítomnosťou a neprítomnosťou, na ktorom sa budeme musieť naučiť, ako sa vyrovnať, keď ideme v ústrety do neistej budúcnosti. Je to lepšie ako neprítomnosť (predstavte si život v pandémii bez FaceTime, Zoomu, Skype a ďalších) a nie také rezonančné ako prítomnosť (vieme, či zrkadlové neuróny fungujú cez internet stále rovnako ako osobne?). Pozrime sa, či dokážeme súčasne upustiť od vysokých očakávaní bez toho, aby sme vylúčili jasné výhody online komunikácie.

A nezabúdajme na výhody.

Na dôležité stretnutia nám v online priestore stačí, ak budeme primerane oblečení len od pása nahor.

Naše milované domáce zvieratá môžu byť s láskou posadené v našich lonách, zatiaľ čo skúmame prezentáciu rozpočtu nášho kolegu.

Ak vedieme stretnutie, môžeme „náhodne“ stlmiť alebo odstrániť kolegu spôsobom, ktorý by nikdy nebol spoločensky vhodný v osobnom styku.

Môžeme dokonca predstierať zlé spojenie, ak sa schôdzka stáva tak smrteľne nudnou, že nám hrozí nezastaviteľný spánok a náraz čelom do klávesnice.

Nezatracujme technológie, ale namiesto toho sa naučme hľadať spôsob, ako ju asimilovať do celého spektra medziľudských skúseností, ktoré tvoria naše nové životy. Budeme prítomní v neprítomnosti bez toho, aby sme sa stali neprítomnými. Nebude to ľahké, ale určite bude stáť za to rozvinúť si túto novú schopnosť.

Článok je voľný preklad anglického originálu Zoom Exhaustion is Real. Here Are Six Ways to Find Balance and Stay Connected.