Možno práve žiješ vo vzťahu, kde viazne komunikácia, emócie chladnú a pýtaš sa, či má zmysel pokračovať takto ďalej. Pýtaš sa, čo robíš zle, prečo sa partner/partnerka správa odrazu nepochopiteľne. V horšom prípade rezignovane žijete vedľa seba, nie spolu. Každý má svoje záujmy a namiesto otvoreného rozhovoru, ktorý by váš vzťah mohol prehĺbiť, je prednejší vzťah s počítačom alebo telefónom.
“Myslím, že je užitočné brať naše vzťahy ako terén, ktorý si vyžaduje rôzne zručnosti - napríklad starostlivosť, empatiu, komunikáciu, zvládanie konfliktov, emócií, rozvíjanie intimity atď. Tieto zručnosti nepadajú z neba, preto je dôležité o vzťahy sa starať a pracovať na nich, keď ich chceme prehlbovať a utužovať,” začína svoje rozprávanie psychológ, lektor a jeden našich expertov Andrej Jeleník.
Pýtali sme sa ho na problémy dnešných vzťahov, ako všímavosť a pozornosť prehlbuje intimitu. Chce to však vedomé rozhodnutie a tréning, ktorý otvorí cestu k lepšiemu zvládaniu náročných emócií.
Komunikujeme každý deň v práci, s priateľmi, pri nakupovaní … Prečo je potom pre nás tak ťažké komunikovať s partnerom o vzťahu, v ktorom žijeme každý deň?
Nie sme zvyknutí hovoriť o svojich emóciách a pracovať, je to zručnosť, ktorú nás explicitne nik neučí. Túžime zažívať v blízkych vzťahoch intimitu, no akosi čakáme, že príde sama a aj vydrží, no intimita sa potrebuje budovať, a rozvíjať, lebo aj partneri sa vekom ako ľudia menia.
Medzi rovesníkmi našich rodičov vidíme dlhoročné manželstvá. Naopak súčasné vzťahy rýchlo ochladnú, ľudia sú voči sebe ľahostajnejší a sebeckí. Čo chýba dnešným vzťahom?
Všeobecne myslím, že ľuďom chýba dostatok zrelej emočnej inteligencie. Staré kultúry mali rôzne rituály na spracovanie náročných emócii v komunite, no z dnešnej spoločnosti sa toto poznanie dávno vytratilo. Potom sa radšej chránime a vytvárame bariéry a masky, lebo blízke vzťahy vedia rýchlo odkryť boľavé nespracované zranenia.
Čo najčastejšie ničí vzťahy?
Veci, ktoré ničia vzťahy sú často kritika osobnosti a charakteru, pohŕdanie, neúcta, nadradenosť, vyhýbanie sa konfliktom a defenzívne reakcie, nezáujem.
Čím sú iné práve partnerstvá, v ktorých partneri dokážu otvorene hovoriť o aj o náročných emóciách?
Sú šťastnejšie, pevnejšie, zrelšie, intímnejšie.
Dá sa zmeniť roky zaužívané fungovanie, začať viac komunikovať a byť vo vzťahu všímavejší?
Áno, je to zručnosť, ktorá sa dá učiť a rozvíjať.
Akým spôsobom dokáže všímavý prístup ovplyvniť vzťahy?
Mindfulness sa zvyčajne definuje ako zámerná pozornosť prežívaniu prítomného okamihu s postojom prijatia a zvedavosti. No Jon Kabat-Zinn, autor tejto definície, tiež mindfulness definuje ako vzťahovosť. Táto zručnosť je o tom, ako sa vzťahujeme k našej mysli, telu, emóciám aj správaniu - sme “neprítomní” a reagujeme automaticky, naučene alebo sme vedomí a odpovedáme so zvedavosťou a otvorenosťou.
Preto táto prax rozvíja vzťah k sebe, učíme sa počúvať naše vnútro a vzťah k druhým, počúvať naše okolie. Prirodzene, keď viac vnímame, čo sa s nami deje, napríklad aké myšlienky a emócie zažívame, vieme to ľahšie komunikovať a máme väčšie porozumenie pre druhých. Mindfulness prehlbuje intimitu so sebou aj s druhými, je predpokladom skutočného súcitu a blízkosti.
Ako prax mindfulness ovplyvnila tvoje vzťahy?
Ovplyvnila môj vzťah k sebe, až s praxou mindfulness som začal naozaj počúvať svoje telo a to som sa už predtým dlho venoval sebarozvoju. A s vnímaním tela som sa začal otvárať hlbšie svojim emóciám, až ma zaskočilo, do akej miery som predtým mnohé potláčal - napríklad smútok. Pamätám si doteraz, ako som vďaka praxi konečne bol schopný úprimne plakať nad jednou silnou vzťahovou situáciou, ktorá ma dojala.
Tiež prišlo väčšie porozumenie a starostlivosť voči sebe, už som na seba menej tvrdý, respektíve keď sa aj niekedy kritizujem, je to konštruktívnejšia kritika. Toto všetko sa prejavilo v mojich vzťahoch, postupne opadávajú obrany a strachy, oveľa ľahšie zaobchádzam s emóciami v konfliktoch a čoraz viac sa mi darí pri komunikácii.
Aké konkrétne mindfulness techniky vieme preniesť do vzťahov?
Napríklad rozprávanie a počúvanie môžeme brať ako prax rozvíjania všímavosti. Dovoliť si malé všímavé pauzy pri rozprávaní, kde sa spojíme so svojím prežívaním, sprítomníme v tele. Môžeme sa v duchu pýtať seba, čo chce byť naozaj povedané, čo je náš zámer pre danú komunikáciu.
Ako počúvajúci môžeme vnímať, kde je naozaj naša pozornosť, či sme s tým čo počujeme, či dokážeme vnímať, čo to s nami robí, alebo sme pozornosťou skôr v našej hlave, kde si pripravujeme reakciu.
Chce to rozhodnutie a vedomý tréning, praxou vieme potom čoraz viac vnímať nielen druhého, ale aj seba a atmosféru medzi nami počas komunikácie. To prehlbuje intimitu v bežných rozhovoroch a umožňuje lepšie zvládať náročné emócie pri nezhodách.
Máš za sebou vzťah, ktorý stroskotal na nedostatku komunikácie a porozumenia? Alebo naopak, podarilo sa ti vývoj zvrátiť? Podeľ sa s nami o tvoju skúsenosť.
Comments