Odpustenie môže byť neuveriteľne ťažké. Robert Enright, autor knihy 8 kľúčov k odpusteniu vysvetľuje, ako s ním začať.
Keď nám niekto ublíži, môže nám to prevrátiť život hore nohami. Niekedy je bolesť veľmi hlboká, napríklad keď manžel alebo rodič zradí našu dôveru, alebo keď sme sa stali obeťou zločinu, alebo keď sme boli kruto manipulovaní. Každý, kto si prešiel veľkým utrpením vie, že keď je náš vnútorný svet vážne narušený, je ťažké sústrediť sa na niečo iné ako na vnútorný nepokoj alebo bolesť. Keď sme uchvátení bolesťou, sme emocionálne a kognitívne ochromení a naše vzťahy trpia.
Odpustenie je silným liekom na takéto pocity. Keď na nás život tvrdo udrie, na vyliečenie hlbokých rán neexistuje nič tak účinné, ako je odpustenie. Nestrávil by som posledných 30 rokov svojho života štúdiom odpúšťania, keby som o tom nebol presvedčený.
Mnoho ľudí má mylné predstavy o tom, čo odpustenie v skutočnosti znamená a možno sa mu vyhýbajú. Iní možno chcú odpustiť, ale pýtajú sa samých seba, či to naozaj dokážu. Odpustenie nemusí prísť nevyhnutne ľahko, ale pre mnohých z nás je možné ho dosiahnuť, ak máme správne nástroje a sme ochotní vynaložiť na to úsilie.
Z mojej knihy 8 kľúčov k odpusteniu som prevzal základné kroky spojené s nasledovaním cesty odpustenia. Pri čítaní týchto krokov premýšľajme o tom, ako si ich môžeme prispôsobiť svojmu životu.
1. Zistime, čo je odpustenie a prečo na ňom záleží
Odpustenie je o dobrote, o prejavení milosrdenstva tým, ktorí nám ublížili, aj keď si to „nezaslúžia“. Nejde o hľadanie ospravedlnenia, prečo sa daná osoba, ktorá spôsobila bôľ takto správala, alebo o predstieraní, že sa to vôbec nestalo.
Neexistuje ani rýchly vzorec, ktorý by sme mohli nasledovať. Odpustenie je proces s mnohými krokmi, ktorý často prebieha nelineárnym spôsobom, ale stojí to za námahu. Práca na odpustení nám môže pomôcť posilniť si sebaúctu a dať nám pocit vnútornej sily a bezpečia.
Odpustenie nás môže uzdraviť a umožní nám ísť ďalej v živote plného zmyslu a účelu. Na odpustení záleží a sme to my, tí odpúšťajúci, ktorí z odpustenia najviac ťažia.
Štúdie ukázali, že odpúšťanie druhým prináša silné psychologické výhody práve pre toho, kto odpúšťa. Ukázalo sa, že odpustenie znižuje depresiu, úzkosť, nezdravý hnev a symptómy posttraumatickej stresovej poruchy.
Neodpúšťame len preto, aby sme pomohli sami sebe. Odpustenie je vo svojej podstate niečo, čo odovzdávame inej osobe, pretože časom sme uznali, že je to tá najlepšia reakcia na situáciu.
2. Buďme pripravení odpúšťať
Pri praktizovaní odpúšťania pomáha, ak sme pracovali na pozitívnej zmene svojho vnútorného sveta tým, že sme sa naučili byť človekom, ktorý je pripravený odpúšťať. Je to podobné ako cvičenie. Keď chceme začať s novým programom fyzického cvičenia, vždy pomáha, ak si pomaly pripravíme svoje svaly a začleníme pravidelné „cvičenia“ do svojho každodenného života..
Svoju pripravenosť odpúšťať môžeme vylepšiť tým, že sa zaviažeme neubližovať. Vedome sa budeme snažiť nehovoriť hanlivo o tých, ktorí nám ublížili. Nemusíme hovoriť dobré veci, ale ak sa zdržíme tých negatívnych, naša odpúšťajúca stránka sa v srdci i mysli posilní.
Môžeme tiež začať trénovať uznanie, že každý človek je jedinečný, výnimočný a nenahraditeľný. Môžeme k tomu prísť prostredníctvom náboženských presvedčení alebo humanistickej filozofie alebo dokonca prostredníctvom viery v evolúciu. Je dôležité kultivovať toto myslenie oceňovania spoločnej ľudskosti, pretože potom je ťažšie považovať niekoho, kto nám ublížil, za nehodného človeka.
Pri každodenných stretnutiach môžeme prejavovať lásku v malom – napríklad usmiatím sa na utrápenú predavačku v potravinách alebo že chvíľku budeme počúvať dieťa a jeho starosti. Rozdávať lásku aj vtedy, keď to nie je úplne nevyhnutné, pomáha budovať naše svaly lásky, čo nám uľahčuje prejavovať súcit ku každému človeku. Ak budeme v každodennom živote praktizovať malé skutky odpustenia a milosrdenstva, najmä vtedy, keď nám niekto ublíži, aj to pomôže.
Možno prestaňme trúbiť v aute, keď nás niekto na ceste naštve, alebo si zahryznime do jazyka, keď na nás partner alebo partnerka vyskočí a namiesto sa objímte.
Vyskúšaj si cvičenie náhodných prejavov láskavosti.
Pýcha a sila môžu niekedy oslabiť úsilie odpustiť tým, že budeme visieť na svojom hneve ako na nejakej ušľachtilej veci. Skúsme sa zastaviť, keď chceme konať v hneve, a namiesto toho si zvoľme odpustenie.
3. Riešme svoju vnútornú bolesť
Je dôležité presne vedieť, kto a ako nám ublížil. Môže to znieť ako niečo samozrejmé, ale nie každý čin, ktorý spôsobuje utrpenie, je nespravodlivý. Napríklad nemusíme odpúšťať dieťaťu alebo partnerovi to, že sú nedokonalí, aj keď sú pre nás ich nedokonalosti nepohodlné.
Aby som bol jasnejší: môžeme sa pozorne pozrieť na ľudí vo svojom živote – na svojich rodičov, súrodencov, rovesníkov, partnera, kolegov v práci, deti a dokonca aj na seba – a zhodnotiť, ako veľmi nám ublížili. Možno nad nami uplatňovali moc alebo odopierali lásku, alebo vám možno fyzicky ublížili. Tieto rany prispeli k vašej vnútornej bolesti a je potrebné si ich priznať. Ak to urobíme, získame predstavu o tom, kto potrebuje odpustenie, a tak budeme vedieť, kde máme s odpustením začať.
Existuje mnoho foriem emocionálnej bolesti, ale bežnými formami sú úzkosť, depresia, nezdravý hnev, nedostatok dôvery, odpor k sebe samému alebo nízke sebavedomie, celkovo negatívny náhľad na svet a nedostatok dôvery v to, že sa niekto dokáže zmeniť. Všetky tieto bolesti sa dajú vyriešiť odpustením, preto je dôležité identifikovať druh bolesti, ktorou trpíme, a priznať si ju. Čím viac rán sme utrpeli, tým dôležitejšie je odpustiť, minimálne za účelom emocionálneho uzdravenia.
Túto úlohu možno zvládneme sami a možno budeme potrebovať pomoc terapeuta. Akokoľvek už nahliadame na svoju bolesť, uistime sa, že to robíme v prostredí, kde cítime bezpečie a podporu.
4. Rozvíjajme odpúšťajúcu myseľ prostredníctvom empatie
Vedci skúmali, čo sa deje v mozgu, keď premýšľame o odpúšťaní, a zistili, že keď sa ľuďom podarí predstaviť si, že niekomu odpúšťajú (v hypotetickej situácii), prejavujú zvýšenú aktivitu v nervových obvodoch zodpovedných za empatiu. Z toho vyplýva, že empatia je spojená s odpustením a je dôležitým krokom v tomto procese.
Ak preskúmame niektoré detaily v živote človeka, ktorý nám ublížil, často jasnejšie uvidíte, v čom je zranený on sám, a začneme si k nemu vyvíjať empatiu. Najprv si ho skúsme predstaviť ako nevinné dieťa, ktoré potrebuje lásku a podporu. Dostalo také niečo od rodičov? Výskum ukázal, že ak dieťa nedostáva pozornosť a lásku od tých, ktorí sa o neho primárne starajú, potom si vyvíja slabú náklonnosť k vzťahom, čo môže poškodiť jeho dôveru. Môže mu to brániť v tom, aby sa niekedy zblížil s ostatnými, čím sa dostáva do stavu osamelosti a konfliktov po celý zvyšok svojho života.
Možno sa podarí poskladať si celý príbeh osoby, ktorá nám ublížila, od raného dieťaťa až po dospelosť, alebo si ten príbeh len predstavme z informácií, ktoré poznáme. Možno odrazu uvidíme jej fyzické slabosti a psychické utrpenie a začneme chápať spoločnú ľudskosť, ktorú zdieľame spoločne. Možno daného človeka odhalíme ako zraniteľnú osobu, ktorá utŕžila v živote rany a na oplátku zranila zase nás. Nech nám už tá osoba ublížila akokoľvek, uvedomujeme si, že tiež nezaslúžila trpieť.
Uvedomenie si, že všetci nosíme v srdci rany, môže pomôcť otvoriť dvere odpusteniu.
5. Nájdite vo svojom utrpení zmysel
Keď veľmi trpíme, je dôležité, aby sme našli zmysel v tom, čo sme prežili. Ak človek nenájde zmysel v tom, čo prežil, môže stratiť schopnosť takýto zmysel vôbec nájsť, čo môže viesť k beznádeji a zúfalému záveru, že zmysel nemá ani život samotný. To neznamená, že teraz budeme vyhľadávať utrpenie len preto, aby sme rástli, alebo sa pokúsili nájsť dobro v zlých činoch druhého. Namiesto toho sa snažíme vidieť to, ako nás naše utrpenie pozitívne zmenilo.
Aj keď človek trpí, môže si v živote vytvoriť krátkodobé a niekedy aj dlhodobé ciele. Niektorí ľudia premýšľajú o tom, ako by mohli využiť svoje utrpenie na to, aby svoj život lepšie zvládali, pretože utrpenie ich urobilo odolnejšími alebo odvážnejšími. Môžu si tiež uvedomiť, že ich utrpenie zmenilo ich pohľad na to, čo je v živote naozaj dôležité, a zmenilo to ich dlhodobé ciele.
Nájsť zmysel neznamená zmenšiť svoju bolesť alebo o tom, že si povieme, že si z toho zoberieme len to najlepšie, že všetky veci sa dejú z nejakého dôvodu. Vždy sa musíme postarať o to, aby sme vyriešili bolesť v sebe a rozpoznali nespravodlivosť tejto skúsenosti, inak bude odpustenie len povrchné.
Napriek tomu existuje mnoho spôsobov, ako nájsť zmysel v utrpení. Niektorí sa môžu rozhodnúť zamerať sa viac na krásu sveta alebo sa rozhodnúť slúžiť iným, ktorí to potrebujú. Niektorí môžu nájsť zmysel tým, že hovoria svoju pravdu alebo posilňujú svoje vnútorné odhodlanie.
Ak by som mal dať jednu odpoveď, bolo by to, že by sme mali využiť naše utrpenie na to, aby sme sa stali milujúcimi osobami a preniesli túto lásku na iných. Hľadanie zmyslu samo o sebe pomáha nájsť smer v odpustení.
6. Keď je odpustenie ťažké, využime iné silné stránky
Odpustenie je vždy ťažké, keď nám iní ľudia spôsobili hlbokú nespravodlivosť. Poznám ľudí, ktorí odmietajú slovo odpustenie čo i len vysloviť, pretože tak veľmi ich to slovo rozčuľuje. To je v poriadku. Všetci máme svoj vlastný časový harmonogram, kedy sa naučíme byť milosrdní. Ale ak chcete odpustiť a je to pre vás ťažké, môže pomôcť využiť iné zdroje.
Ak bojujeme s odpustením, neznamená to, že sme v odpustení zlyhali. Odpustenie je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a odhodlanie. Snažme sa nebyť na seba prísni, ale buďme jemní a podporujme pocit ticha vo svojom vnútri, podporujme vnútorné prijatie seba samého. Skúsme na seba reagovať tak, ako by sme reagovali na niekoho, koho hlboko milujeme.
Obklopme sa dobrými a múdrymi ľuďmi, ktorí nás podporujú a ktorí majú trpezlivosť dopriať nám čas, aby sme sa vyliečili vlastným spôsobom. Precvičujme si tiež pokoru – nie v zmysle ponižovania sa, ale uvedomenia si, že všetci sme schopní nedokonalosti a utrpenia.
Pokúsme sa v sebe vyvinúť odvahu a trpezlivosť, aby nám pomohli v boji. Okrem toho, ak sa budeme cvičiť v znášaní malých urážok bez toho, aby sme na druhú stranu slovne zaútočili, dávame dar každému – nielen tomu druhému, ale každému, komu by mohol daný človek v budúcnosti ublížiť kvôli nášmu hnevu. Môžeme tak pomôcť ukončiť cyklus spôsobovania bolesti iným.
Ak je stále ťažké odpustiť, môžeme skúsiť trénovať odpustenie s niekým, komu sa odpúšťa ľahšie. Prípadne môže byť lepšie zamerať sa na odpustenie osobe, ktorá je príčinou našej bolesti – možno rodičovi, ktorý bol hrubý, alebo partnerovi, ktorý zradil. Ak táto počiatočná bolesť zasahuje iné časti života a iné vzťahy, môže byť nevyhnutné začať s odpustením práve tam.
7. Odpustime si
Väčšina z nás má tendenciu byť tvrdšia voči sebe než voči ostatným a je pre nás ťažké milovať samých seba. Ak sa necítime hodní lásky kvôli činom, ktoré sme urobili, možno budeme musieť popracovať na odpustení sebe samému a ponúknuť sami sebe to, čo ponúkame ostatným, ktorí nám ublížili: pocit vlastnej hodnoty, napriek našim činom.
V odpustení si ctíme seba ako človeka, aj keď sme nedokonalí. Ak sme porušili svoje osobné štandardy vážnym spôsobom, existuje nebezpečenstvo, že skĺzneme k odporu voči sebe samému. Vtedy sa možno prestaneme o seba starať – začneme sa napríklad prejedať, príliš veľa spať, fajčiť alebo sa zapojíme do iných foriem „sebatrestania“. Musíme si to uvedomiť a posunúť sa smerom k sebasúcitu. Upokojme svoje srdce voči sebe samému.
Ak dokážeme odpustiť sebe, potom budeme musieť nájsť odpustenie aj u ostatných, ktorým sme ublížili, a čo najviac napraviť krivdy. Je dôležité pripraviť sa na možnosť, že druhá osoba nemusí byť pripravená odpustiť a cvičiť sa v trpezlivosti a pokore. Ale úprimné ospravedlnenie, bez podmienok a očakávaní, naštartuje dlhú cestu k tomu, aby sme sa nakoniec dočkali odpustenia.
8. Rozvíjajme si odpúšťajúce srdce
Keď prekonáme utrpenie, získame vyzretejšie pochopenie toho, čo znamená byť pokorný, odvážny a milujúci. Môže nás to pohnúť k tomu, aby sme vytvorili atmosféru odpustenia v našich domovoch a na pracoviskách, aby sme pomohli ostatným, ktorí boli zranení prekonať ich utrpenie, alebo aby sme chránili naše komunity pred kolobehom nenávisti a násilia. Všetky tieto rozhodnutia môžu uľahčiť nášmu srdcu a priniesť radosť do života.
Niektorí ľudia si myslia, že nie je možné milovať niekoho, kto nám ublížil. Ale zistil som, že veľa ľudí, ktorí dokážu odpustiť, nakoniec nájde spôsob, ako otvoriť svoje srdcia.
Ak sa zbavíme horkosti a na jej miesto vložíme lásku a potom to zopakujeme u mnohých ďalších ľudí, staneme sa slobodnými rozdávať lásku širšie a hlbšie. Tento druh transformácie môže vytvoriť dedičstvo lásky, ktoré prežije aj dlho po tom, čo budete už preč.
Článok je voľným prekladom z anglického originálu Eight Keys to Forgiveness.
Comments