Význam súcitu v tvojom živote je nespochybniteľný. Jeho jadrom je odvaha, je motiváciou k láskavosti, schopnosťou presne a citlivo vnímať utrpenie druhého. Neznamená to byť len milým a láskavým. Rozvíjaním súcitu zlepšíš kvalitu svojho života po mnohých stránkach. V tomto článku sa dozvieš, čo všetko ti môže jeho kultivácia priniesť.
„Príliš často podceňujeme silu dotyku, úsmevu, láskavého slova, načúvajúceho ucha, úprimnej pochvaly alebo najmenšieho prejavu dobrosrdečnosti, všetko to však má potenciál obrátiť život naruby." Leo Buscaglia
Byť súcitný je skutočne dar, ktorý dávaš sám sebe. Keď ľudia počujú slovo súcit, majú tendenciu myslieť na láskavosť. Vedecká štúdia však zistila, že jadrom súcitu je odvaha.
Štandardne je súcit definovaný ako
„schopnosť citlivo vnímať utrpenie samého seba i ostatných so snahou ho zmierniť a zabrániť jeho vzniku“.
Odvaha byť súcitný spočíva v ochote nahliadnuť do podstaty a príčin utrpenia – či už v nás, v ostatných alebo v samotnej ľudskej existencii. Na to, aby sme mohli príčiny utrpenia v nás a ostatných riešiť, je potrebná múdrosť.
Súcit je motivácia k láskavosti, ktorá si vyžaduje obrovskú odvahu a súbor vzájomne prepojených schopností a zručností.
Je to schopnosť presne a citlivo vnímať utrpenie druhého (citlivosť); dovoliť, aby sa nás to dotklo (ľútosť); schopnosť pochopiť situáciu z rôznych uhlov pohľadu (empatia); schopnosť tolerovať ťažkosti (odolnosť voči záťaži); a schopnosť pristupovať k tomu, čo sa deje, bez posudzovania (byť si vedomý náročnosti situácie a nepridávať ďalšie ťažkosti, resp. neskĺznuť k obrane alebo útoku).
Keď si láskavejší k druhým, učíš sa byť láskavejším k sebe. Podporuješ iných v tom, aby sa zaujímali o tvoj život a vrátili súcit naspäť k tebe.
Súcit neznamená len byť milý a láskavý. Súcit môže vyžadovať, aby sme sa utrpenia priamo dotkli a urobili všetko preto, aby sme ho znížili alebo úplne odstránili. Predstavte si matku, ktorá sa v prípade nebezpečenstva vrhne pred svoje deti, aby ich ochránila (a urobí, čokoľvek je potrebné urobiť).
Znamená to byť ochotný pochopiť podstatu a príčiny utrpenia a zároveň byť ochotný a dostatočne odvážny sa s tým utrpením stretnúť (nie sa mu vyhnúť) a urobiť niečo preto, aby sme ho odstránili alebo zabránili ďalšej ujme, najlepšie ako vieme.
Hoci súcit obsahuje aj empatiu, nie je to iba empatia samotná. Empatia totiž môže byť aj deštruktívna (napr. empatický vrah je schopný človeka mučiť a spôsobiť mu veľkú bolesť práve preto, že veľmi dobre rozumie pocitom iných ľudí).
Podobne súcit nie je len ľútosť (t.j. stav, kedy nám je niekoho ľúto). Zatiaľ čo ľútosť je pasívny pocit, súcit je aktívny pocit, pretože sa rozhodujem nielen cítiť ľútosť nad utrpením druhého alebo aj urobiť niečo preto, aby som mu s tým pomohol (predstavte si napríklad rodiča, ktorý drží svoje choré dieťa v náručí a robí všetko čo môže, aj napriek tomu, že tým pádom príde do styku s chorobou dieťaťa).
Súcit znamená prevziať zodpovednosť za naše činy, uznávajúc, že na mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú náš život, nemáme dosah – napr. nerozhodujeme o našom pohlaví, evolučnom vývoji, nevybrali sme si naše „zložité mozgy“ ani krajinu ani rodinu, v ktorej sa narodíme, ani to, ako sa budeme vyvíjať či aké traumy utrpíme – tak veľká časť nášho života je určená faktormi, ktoré sú mimo nás.
Napriek tomu sa mnohí z nás stále obviňujú a hanbia za to, že urobili niečo zlé. Ak sa však dokážeme posunúť smerom k pochopeniu, s odvahou a neochvejným súcitom, môžeme si uvedomiť, že hoci za tak veľkú časť života nemôžeme, zodpovednosť za to, ako sa rozhodneme konať nám zostáva. Takže ako vidíte, súcit nie je o tom byť jemný alebo láskavý – ale o prevzatí zodpovednosti za svoje konanie.
Prečo je potrebné súcit rozvíjať?
Zdravšie správanie
Zatiaľ čo rozmaznávanie sa sa zameriava na okamžité potešenie, ale v konečnom dôsledku vedie k dlhodobému poškodeniu, vďaka sebasúcity si vyberáme možnosti, ktoré naše utrpenie zmierňujú. Ľudia, ktorí majú viac sebasúcitu, si vyberajú tie najlepšie a najláskavejšie možnosti pre seba a svoju budúcnosť.
Viac súcitu k ostatným
Precvičovanie sebavedomia ťa privádza do kontaktu s tvojou schopnosťou uspokojiť vlastné potreby - keď si dáš to, čo potrebuješ, získaš väčšiu zásobu energie, ktorá ti umožní citlivo reagovať na potreby ostatných. Takže budeš menej náchylný vyhorieť z dávania ostatným.
Lepšie medziľudské vzťahy
Ľudia, ktorí praktizujú sebasúcit, sú vo vzťahoch menej sebeckí, sú vo väčšej miere schopní intimity, dokážu viac dávať a majú menšiu tendenciu k ovládaniu druhého.
Súcit nám pomáha cítiť sa dobre
Súcitné konanie (napr. podpora charity) aktivuje v mozgu dráhy potešenia. Tréning súcitu, hoc i krátky, posilňuje mozgové dráhy potešenia a odmeny a vedie k dlhodobému zvýšeniu pocitu šťastia.
Súcitenie, t.j. láskavé naladenie sa na iných, môže znížiť riziko srdcových chorôb vďaka tomu, že zvyšuje pozitívny vplyv blúdivého nervu, ktorý pomáha spomaliť srdcový rytmus.
Súcit môže zlepšiť naše duševné zdravie
Viaceré výskumy zistili, že praktizovaním meditácie súcitu sa zlepšil emocionálny život účastníkov, pozitívne myslenie, vzťahy a schopnosť empatie.
Skenovanie mozgu počas meditácie milujúcej láskavosti, ktorá rozvíja súcit k utrpeniu, naznačuje, že myseľ súcitných ľudí sa menej trápi nad tým, čo v živote nevyšlo resp. nad obavami, čo by sa mohlo nevydariť v budúcnosti, výsledkom čoho je, že sa títo ľudia cítia šťastnejší.
Precvičovanie súcitu by mohlo viesť k prehĺbeniu altruizmu, pomôcť nám prekonať ťažkosti súvisiace s empatiou a ľahšie zvládať čeliť utrpeniu druhých.
Súcit podporuje u rodičov starostlivosť
Skenovaním mozgu sa zistilo, že keď ľudia prežívajú súcit, v ich mozgoch sa aktivujú nervové systémy, o ktorých je známe, že podporujú schopnosť starostlivosti o potomstvo a ďalšie správanie súvisiace so starostlivosťou o iných.
Súcit pomáha byť lepším partnerom
Súcitní ľudia sú pri komunikácii s ostatnými optimistickejší a podporujúci.
Súcit pomáha byť lepším priateľom
Štúdie priateľstiev u vysokoškolákov ukazujú, že keď si jeden z priateľov stanovil cieľ súcitne podporovať druhého, obaja zažívajú väčšiu spokojnosť a rast vo vzťahu.
Súcit pomáha v povolaní
Študenti medicíny, ktorí absolvujú tréning súcitu, pociťujú menej osamelosti a depresívnych stavov, a nevykazujú typické zníženie miery súcitu, ku ktorému dochádza počas štúdia medicíny.
Zamestnanci, ktorí na svojom pracovisku zažívajú vyššiu mieru súcitu, vnímajú nielen seba, ale aj svojich kolegov a svoju organizáciu v pozitívnom svetle, vykazujú vyššiu mieru pozitívnych emócií, ako je radosť a spokojnosť, a sú viac oddaní svojej práci. Kultúra súcitu na pracovisku znižuje riziko vyhorenia, posilňuje tímovú prácu a vyššiu spokojnosť v práci.
Spoločenstvá s vyššou mierou súcitu
Tie spoločenstvá, ktoré sa starajú o svojich najzraniteľnejších členov, pomáhajú ostatným národom v núdzi a vychovávajú deti, ktoré konajú láskavejšie - sú šťastnejšími spoločenstvami.
Súcitom proti osamelosti
Súcitní ľudia sú sociálne zdatnejší, takže menej podliehajú osamelosti, ktorá, ako sa zistilo, spôsobuje stres a poškodzuje imunitný systém.
Ako súcit rozvíjať?
1. Maj dobré úmysly.
Každý deň maj jednoducho zámer byť súcitný a prejaviť súcit každému, s kým sa stretneš. V rámci ranného rituálu si každý deň pripomínaj, že chceš byť súcitný.
Predtým ako pôjdeš spať, si zrekapituluj svoj deň a situácie kedy si bol a nebol súcitný a znovu si pripomeň, že chceš byť súcitný aj nasledujúci deň.
2. Zameraj sa na to, čo máš s ostatnými podobné.
Ľudský mozog je majstrom v rozoznávaní rozdielov. Na to, aby sme uvideli to, čo je podobné, potrebujeme vyvinúť vedomé úsilie.
Ak si s niekým nespokojný, skús si napísať čo najviac vecí, ktoré máte spoločné.
Pamätaj, že v tom, na čom naozaj záleží, sme si všetci podobní – všetci potrebujeme lásku, pozornosť, šťastie, náklonnosť, jedlo a strechu nad hlavou.
Kultivuj svoj súcit jednoduchou frázou „Presne tak ako ja, ...“ Presne tak ako ty, aj všetci ostatní vedú nejaký boj, veľký či malý. Presne tak ako ty, aj ostatní chcú byť šťastní a bez utrpenia. Maj to na pamäti pri stretnutiach s priateľmi i neznámymi – a najmä ak ide o napätý vzťah.
Pamätaj, že aj tí, ktorí zdanlivo „majú všetko na poriadku“, i tí, ktorí ťa vytáčajú, čelia výzvam, o ktorých nemáš tušenia. Táto širšia perspektíva ti pomôže povzniesť sa nad drobné hádky, prekonať prekážky a ľahšie sa chopiť príležitosti pomôcť ostatným.
3. Buď empatický.
Vzhľadom na to, koľko sa toho deje v našom vlastnom živote, je ľahké zamerať sa len na seba a ignorovať problémy ostatných. Pouvažuj, v čom sa ten druhý podobá na niekoho z tvojich blízkych a potom si predstav, že by tak trpel tvoj blízky.
Ak si dokážeš predstaviť, že daný človek je podobný niekomu z tvojich blízkych, ľahšie sa vcítiš do jeho utrpenia. Empatia myslí na to, že každý človek je pre niekoho iného blízkym človekom. Ako by si chcel, aby sa k tvojmu blízkemu správali iní v ťažkých chvíľach?
4. Maj súcit k sebe samému.
Možno si si všimol, že najmenej súcitní ľudia sú tí, ktorí sú k sebe najtvrdší. Ak sám sebe nedopraješ prestávku, keď ju potrebuješ, je menej pravdepodobné, že ju dopraješ niekomu inému.
Oceň sám seba a výzvy, ktoré si zažil vo svojom živote. Tak budeš schopný to isté urobiť aj u ostatných.
Uvedom si, že čas, ktorý venuješ sám sebe, je dobre strávený čas. Nepovažuj to za akt sebectva. Si rovnako dôležitý ako ktokoľvek iný.
Pusti túžbu po dokonalosti. Nikto nie je dokonalý, takže je to hra, ktorú nemôžeš vyhrať. Ak prestaneš požadovať dokonalosť od seba, prestaneš ju vyžadovať aj od ostatných.
Nezabúdaj, že súcit začína láskavosťou k sebe. Daj si pokoj mysle za svoju prioritu. Urob si čas pre seba. Nauč sa odzbrojiť svojho vnútorného kritika tým, že prijmeš to, kým si dnes.
Maj trpezlivosť so svojimi zakopnutiami a nebahni sa v minulých chybách. Odpusť si a choď ďalej, hľaď do budúcnosti pozitívnymi očami.
Ak prechádzaš ťažkým obdobím, možno budeš chcieť vyhľadať pomoc kouča alebo poradcu, či vyskúšať niektoré z liečivých umení - napríklad jogu, meditáciu alebo mindfulness. Rozvíjaj sebapoznanie ako základ, ktorý ti pomôže skutočne porozumieť iným a vcítiť sa do nich.
5. Buď plne prítomný.
Absolútna láskavosť znamená byť s druhým na 100%. Zároveň je to skvelý spôsob praktizovania mindfulness. Buď dobrý a podporujúci poslucháč, bez toho, aby sa tvoja myseľ túlala inde.
Nie vždy je ľahké zostať v prítomnom okamihu, keď niekto trpí, ale budeš vďaka tomu lepším človekom.
6. Spomeň si, kedy k tebe boli ostatní milí.
Možno aj ty môžeš urobiť takú istú láskavosť pre niekoho iného.
7. Spomeň si na situáciu, kedy sa k tebe ostatní nezachovali dobre. Možno môžeš niekoho iného ušetriť od pocitu rovnakej bolesti.
Comments