Empatiu si môžeme pestovať počas celého života, hovorí Roman Krznaric — a využiť ju ako radikálnu silu sociálnej transformácie.
Empatia z každej strany
Slovo „empatia“ počúvame naozaj odvšadiaľ. Toto slovíčko je aktuálne na perách vedcov a obchodných lídrov, odborníkov na vzdelávanie i politických aktivistov. Existuje však zásadná otázka, ktorú si kladie len málo ľudí: Ako môžem rozšíriť svoj vlastný empatický potenciál? Empatia nie je len spôsob, ako rozšíriť hranice svojho morálneho rozsahu. Podľa nového výskumu je to zvyk, ktorý si môžeme vypestovať, aby sme zlepšili kvalitu nášho vlastného života.
Pochop, čo je empatia
Je to schopnosť vcítiť sa do inej osoby s cieľom porozumieť jej pocitom a perspektívam a použiť toto pochopenie na usmernenie našich činov. Tým sa líši od láskavosti alebo ľútosti. A nezamieňaj si to so zlatým pravidlom: „Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe.“ Ako zdôraznil George Bernard Shaw: „Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe – môžu mať totiž iný vkus.“ Empatia je práve o objavovaní týchto vkusov a chutí.
Veľký rozruch okolo empatie pramení z revolučného posunu vo vede v tom, ako chápeme ľudskú povahu. Starý názor, že sme v podstate stvorenia, ktoré sa zaujímajú len o seba, je už pevne posunutý nabok dokázaním toho, že sme tiež homo empathicus, ľudia naladení na empatiu, sociálnu spoluprácu a vzájomnú pomoc.
Za posledné desaťročie neurovedci identifikovali 10-dielny „okruh empatie“ v našom mozgu, ktorý, ak je poškodený, môže obmedziť našu schopnosť porozumieť tomu, čo cítia iní ľudia. Evoluční biológovia ako Frans de Waal ukázali, že sme sociálne zvieratá, ktoré sa prirodzene vyvinuli tak, aby sa o seba navzájom starali, rovnako ako to robia naši bratranci primáti. A psychológovia odhalili, že v prvých dvoch rokoch života sme pripravení na empatiu vďaka silným väzbovým vzťahom.
Empatia sa však neprestáva rozvíjať v detstve. Jej rast môžeme podporovať počas celého nášho života – a môžeme ju použiť ako radikálnu silu pre sociálnu transformáciu. Výskumy sociológie, psychológie, histórie odhaľujú, ako môžeme urobiť z empatie postoj a súčasť nášho každodenného života, a tak zlepšiť životy všetkých okolo nás.
Týchto šesť návykov majú spoločných ľudia s vysokou mierou empatie
1. Zaujímaj sa o cudzích ľudí
Silne empatickí ľudia sa zaujímajú o cudzích ľudí. Porozprávajú sa s osobou, ktorá sedí vedľa nich v autobuse, pričom majú zachovanú prirodzenú zvedavosť, ktorú sme všetci mali ako deti, ale ktorú nám spoločnosť tak dobre vytĺkla z hlavy. Ostatných ľudí považujú za zaujímavejších ako sú oni sami, ale nechcú ich vypočúvať, rešpektujúc radu orálneho historika Studsa Terkela: „Nebuďte vyšetrovateľom, buďte tým zvedavým človekom, ktorý sa zaujíma.“
Zvedavosť rozširuje našu empatiu, keď hovoríme s ľuďmi mimo nášho bežného sociálneho okruhu. Stretávame sa so životmi a svetonázormi, ktoré sú veľmi odlišné od našich vlastných. Zvedavosť je dobrá aj pre nás samotných: guru šťastia Martin Seligman ju označuje za kľúčovú silu charakteru, ktorá môže zvýšiť spokojnosť so životom. A je to užitočný liek na chronickú osamelosť, ktorá postihuje každého tretieho Američana.
Pestovanie zvedavosti si vyžaduje viac než len krátky rozhovor o počasí. Rozhodujúce je snažiť sa pochopiť svet v hlave toho druhého. Každý deň sa stretávame s neznámymi ľuďmi, ako je silne potetovaná žena, ktorá vám doručuje poštu, alebo nový zamestnanec, ktorý obeduje vždy sám. Daj si výzvu a každý týždeň sa porozprávaj s jedným neznámym človekom. Vyžaduje si to len odvahu.
2. Odhaľ predsudky a objav spoločné črty
Všetci máme o druhých isté domnienky a používame kolektívne označenia – napr. „moslimská fundamentalistka“, „slobodná matka“ – ktoré nám bránia oceniť ich individualitu. Silne empatickí ľudia spochybňujú svoje vlastné domnienky a predsudky hľadaním toho, čo majú s ľuďmi spoločné, a nie toho, čo ich rozdeľuje.
3. Vyskúšaj si život iného človeka
Myslíš si, že lezenie na ľade a závesné lietanie sú extrémne športy? Potom musíš vyskúšať skúsenostnú empatiu, najnáročnejšiu a potenciálne najviac obohacujúcu zo všetkých empatií.
Silne empatickí ľudia rozširujú svoju empatiu tým, že získavajú priamu skúsenosť so životmi iných ľudí a uvádzajú do praxe indiánske príslovie: „Skôr než budeš niekoho kritizovať, prejdi sa míľu v jeho topánkach.“
Každý z nás môže robiť svoje vlastné experimenty. Ak si veriaci/veriaca, zúčastni sa na bohoslužbách iného vierovyznania, ako je tvoje. Alebo ak si ateista/ateistka, skús navštevovať rôzne kostoly. Stráv svoju budúcu dovolenku životom a dobrovoľníctvom v dedine v rozvojovej krajine. Vydaj sa na cestu filozofa Johna Deweyho, ktorý povedal: „Každé skutočné vzdelanie prichádza cez skúsenosť.“
4. Počúvaj pozorne a otvor sa
Na to, aby sme boli empatickými rečníkmi, sú potrebné dve vlastnosti.
Jedným z nich je zvládnuť umenie radikálneho počúvania. „To, čo je podstatné,“ hovorí Marshall Rosenberg, psychológ a zakladateľ spoločnosti Non-Violent Communication (NVC), „je naša schopnosť byť prítomný tomu, čo sa v nás skutočne deje – byť otvorený jedinečným pocitom a potrebám, ktoré človek v danej chvíli prežíva.“
Silne empatickí ľudia dôkladne počúvajú ostatných a robia všetko, čo je v ich silách, aby pochopili ich emocionálny stav a potreby, či už ide o priateľa, ktorému práve diagnostikovali rakovinu, alebo partnera, ktorý je na nich naštvaný, že opäť pracujú do neskorého večera.
Počúvania však nikdy nie je dosť. Druhou črtou je, že sa stávame zraniteľnými. Odstránenie masiek a odhalenie našich pocitov niekomu je životne dôležité pre vytvorenie silného empatického puta. Empatia je obojsmerná cesta, ktorá je v najlepšom prípade postavená na vzájomnom porozumení – výmene našich najdôležitejších presvedčení a skúseností.
5. Inšpiruj masové akcie a sociálne zmeny
Zvyčajne predpokladáme, že empatia sa deje na úrovni jednotlivcov, ale silne empatickí ľudia chápu, že empatia môže byť aj masovým fenoménom, ktorý prináša zásadné sociálne zmeny.
Empatia však s najväčšou pravdepodobnosťou rozkvitne v kolektívnom meradle, ak jej semienka budú zasadené do našich detí. To je dôvod, prečo silne empatickí ľudia podporujú snahy, ako je kanadský priekopnícky program Roots of Empathy, celosvetovo najefektívnejší program výučby empatie, z ktorého má úžitok viac ako pol milióna školákov. Jeho jedinečný učebný plán sa sústreďuje na dieťa, ktorého vývoj deti pozorujú v priebehu času, aby sa naučili emocionálnej inteligencii - a jeho výsledky zahŕňajú výrazný pokles šikanovania na ihrisku a vyššiu úroveň akademických výsledkov.
Okrem vzdelávania je veľkou výzvou zistiť, ako môžu sociálne siete využiť silu empatie na vytvorenie masovej politickej akcie. Twitter možno dostal ľudí do ulíc kvôli globálnym protestom, ale dokáže nás presvedčiť, aby sme sa do hĺbky zaujímali o utrpenie vzdialených cudzincov, či už sú to farmári v Afrike sužovaní suchom, utečenci, ktorí aktuálne opúšťajú bojmi zmietanú Ukrajinu, alebo budúce generácie, ktoré ponesú následky životného štýlu založeného na uhlíkovej stope? To sa stane iba vtedy, ak sa sociálne siete naučia šíriť nielen informácie, ale aj empatické spojenie.
6. Rozvíjaj ambicióznu predstavivosť
Poslednou črtou silne empatických ľudí je, že robia oveľa viac, než len empatiu s obvyklými skupinami ľudí. Máme tendenciu veriť, že empatia by mala byť vyhradená pre tých, ktorí žijú na sociálnej hrane alebo trpia. Áno, tam je empatia dozaista potrebná, ale určite to nestačí. Musíme sa tiež vcítiť do ľudí, ktorých názory nezdieľame alebo ktorí môžu byť nejakým spôsobom „nepriatelia“.
Ak sa napríklad aktivizuješ v oblasti globálneho otepľovania, možno by stálo za to pokúsiť sa vstúpiť do kože vedúcich pracovníkov ropných spoločností a pochopiť ich myslenie a motiváciu, ak chceš navrhnúť účinné stratégie, ktoré ich posunú smerom k rozvoju obnoviteľnej energie. Trochu tejto „inštrumentálnej empatie“ (niekedy známej ako „dopadová antropológia“) môže mať ďalekosiahle výsledky.
Súcit s protivníkmi je tiež cestou k sociálnej tolerancii. Takto uvažoval Gándhí počas konfliktov medzi moslimami a hinduistami, ktoré viedli k indickej nezávislosti v roku 1947, keď vyhlásil: „Som moslim! A hinduista, kresťan a žid."
Aj organizácie by mali byť ambiciózne vo svojom empatickom myslení. Bill Drayton, známy „otec sociálneho podnikania“, verí, že v ére rýchlych technologických zmien je zvládnutie empatie kľúčovou zručnosťou prežitia v podnikaní, pretože je základom úspešnej tímovej práce a vedenia. Jeho vplyvná nadácia Ashoka spustila iniciatívu Start Empathy, ktorá prináša svoje nápady obchodným lídrom, politikom a pedagógom po celom svete.
20. storočie bolo obdobím introspekcie, kedy nás svojpomocná a terapeutická kultúra povzbudzovali k presvedčeniu, že najlepší spôsob, ako pochopiť, kto sme a ako žiť, je pozrieť sa do svojho vnútra. A to v nás zanechalo pocit, že musíme pozerať hlavne na samého seba.
21. storočie by sa však malo stať vekom empatie, kedy budeme sami seba objavovať nielen jednoducho prostredníctvom sebareflexie, ale aj tým, že sa začneme zaujímať o životy iných. Na vytvorenie nového druhu revolúcie potrebujeme empatiu. Nejde o staromódnu revolúciu postavenú na nových zákonoch, inštitúciách alebo politikách, ale o radikálnu revolúciu v medziľudských vzťahoch.
Článok je voľný preklad z anglického originálu Six Habits of Highly Empathic People.
Comments