Aj keď vypustenie svojich negatívnych emócií môže v danom momente priniesť dobrý pocit, veda naznačuje, že z dlhodobého hľadiska môže situáciu ešte zhoršiť.
Všetci sa z času na čas rozčúlime - niektorí z nás viac ako iní. Bez ohľadu na to, či sme smutní zo straty milovanej osoby, nahnevaní na priateľov alebo rodinu, alebo sa obávame toho, čo sa deje v okolitom svete, prináša nám dobrý pocit, ak to dáme všetko najavo.
Zdieľanie našich emócií znižuje náš stres, vďaka tomu sa cítime bližšie k ostatným, s ktorými dané pocity zdieľame, a zároveň nám to dodáva pocit spolupatričnosti. Keď otvoríme svoje vnútro a ľudia reagujú súcitne, cítime sa byť videní, chápaní a podporovaní.
Ale toto zdieľanie pocitov pokrýva mnoho rôznych spôsobov komunikácie. Sú niektoré z dlhodobého hľadiska zdravšie ako iné? Veda naznačuje, že to čiastočne závisí od toho, akým spôsobom svoje emócie zdieľame a ako na nás ľudia reagujú. Časté vyjadrovanie svojich emócií smerom k druhým môže v skutočnosti spôsobiť, že sa cítime ešte horšie, najmä ak sami nedokážeme zistiť, prečo sa cítime tak, ako sa cítime, a nie sme schopní podniknúť kroky, aby sme sa upokojili.
Prečo sa ventilujeme
Naše emócie sú cennými zdrojmi informácií, ktoré upozorňujú na to, že v našom prostredí nie je niečo v poriadku a vyžaduje si našu pozornosť. Či už sa potrebujeme konfrontovať s niekým, kto nás zneužíva, skryť sa pred nebezpečenstvom, alebo nájsť útechu u priateľov, pocity ako hnev, strach a smútok nám pomáhajú pripraviť sa na stretnutie s daným okamihom.
Ak sú však pocity vnútornými signálmi, prečo ich zdieľame s ostatnými?
„Chceme sa spájať s inými ľuďmi, ktorí nám môžu pomôcť potvrdiť to, čo prežívame, a ventilovanie skutočne robí celkom dobrú prácu pri napĺňaní tejto potreby,“ hovorí výskumník Ethan Kross, autor knihy Chatter. „Je dobré vedieť, že je tu niekto, na koho sa dá spoľahnúť, komu záleží na nás natoľko, aby si našiel čas nás vypočuť.”
Zdieľanie pocitov tiež poskytuje príležitosť získať perspektívu o tom, čo spôsobuje naše pocity ťažkosti, a zabráni tomu, aby sme sa rozčúlili aj nabudúce. Niekedy stačí len verbalizovať to, čo nás trápi, a inej osobe to pomôže objasniť situáciu a pomenovať súvisiace emócie. Alebo ak sa dostaneme do emocionálnych vírov, tí, ktorým dôverujeme, nám môžu poskytnúť nové perspektívy a ponúknuť rozumné rady, hovorí Kross.
Nanešťastie, tejto druhej strane rovnice sa často nevenuje dostatočná pozornosť, dodáva.
„Keď sa ocitneme v momente ventilovania emócií, dodáva nám to dobrý pocit, pretože sme v spojení s ostatnými,” hovorí. „Lenže ak jediné, čo robíme, je toto ventilovanie, neriešime naše kognitívne potreby. Nie sme schopní porozumieť tomu, čo prežívame, ani tomu priradiť zmysel.”
Aj keď môže byť ventilovanie dobré na budovanie podporných vzťahov a v danej chvíli priviesť príjemný pocit, nestačí na to, aby nám pomohlo. Ak nás ostatní jednoducho len počúvajú a súcitia s nami, môžu nechtiac predĺžiť naše emocionálne rozrušenie.
Temná stránka ventilovania
Psychológovia dlhé roky verili, že temné emócie, ako hnev, je potrebné fyzicky uvoľniť. To viedlo k stanovisku: „vypustite to zo seba všetko von“, pričom psychológovia doslova hovorili ľuďom, aby udierali do mäkkých predmetov, ako sú vankúše alebo boxovacích vriec, a uvoľnili tak potlačované pocity.
Ukazuje sa však, že tento typ emocionálneho ventilovania pravdepodobne hnev neutíši, ale naopak ho ešte zvýši. Povzbudzovanie ľudí k tomu, aby prejavili svoj hnev, ich totiž núti prežívať ho vo svojom tele, posilňuje nervové dráhy hnevu a uľahčuje človeku nahnevať sa aj nabudúce. Štúdie o ventilovaní hnevu (bez účinnej spätnej väzby), či už online, alebo verbálne, tiež zistili, že takéto ventilovanie je všeobecne neúčinné.
To isté platí pre smútok alebo úzkosť po zažitej traume. Aj keď by sme v ťažkých chvíľach straty a bolesti mali hľadať podporu ľudí okolo nás, ak jednoducho oživíme svoje skúsenosti bez toho, aby sme našli spôsob, ako sa upokojiť alebo nájsť pôvod týchto pocitov, mohlo by to predĺžiť naše utrpenie.
Ľudia, ktorí pracovali s obeťami traumy, ich nejaký čas povzbudzovali k tomu, aby sa zo svojich zážitkov „vyrozprávali“ a rozpovedali všetko, čo sa im stalo, a vyhli sa tým posttraumatickému stresu. Randomizovaná kontrolná štúdia však zistila, že to veľmi nepomohlo. Pravdepodobne preto, že analýza situácie nepomáha vzdialiť ľudí od ich traumy. Podobne študenti, ktorí si ventilovali úzkosť po 11. septembri trpeli väčšou úzkosťou až o štyri mesiace dlhšie ako tí, ktorí to nerobili. Ako píšu autori štúdie, zistilo sa, že ich „zameranie sa na emócie a ich ventilácia jednoznačne predznačuje dlhodobejšiu úzkosť.”
To isté môže spôsobiť aj ventilácia na sociálnych sieťach. V jednej štúdii vedci skúmali študentov univerzít Virginia Tech a Northern Illinois University po tom, čo sa v každom areáli odohrali hromadné streľby, aby zistili, ako im ventilovanie smútku na sociálnych sieťach pomohlo zotaviť sa. Zatiaľ čo študenti si mysleli, že ventilovanie je pre nich prospešné, ukázalo sa, že čím viac tak robili, tým viac sa prehlboval ich posttraumatický stres a depresie.
Starostlivo hovoriť a počúvať
Ventilácia nemusí mať len negatívny dopad na naše pocity, ale dokáže nepriaznivo ovplyvniť ľudí okolo nás.
Aj keď priatelia a rodina, ktorí nás podporujú, starostlivo počúvajú a súcitia s nami, pred druhých môže byť frustrujúce sedieť vedľa niekoho, kto často ventiluje svoje emócie, najmä keď sa zdá, že sa táto osoba utápa v emóciách bez toho, aby sa poučila zo svojich skúseností. A byť v prítomnosti niekoho, kto je uviaznutý v cykloch hnevu, strachu alebo smútku, môže mať za následok, že samotní poslucháči „uviaznu” v tých istých emóciách.
„Neustále ventilovanie emócií môže spôsobiť trenie v sociálnych vzťahoch,“ hovorí Kross. „Často existuje hranica toho, koľko poslucháči, vaši priatelia, dokážu od vás skutočne vypočuť.“
Viem, že to ja som na vine, keď požadujem, aby ma niekto počúval, keď som naštvaná a nechcem si nechať v tej chvíli poradiť. Lenže ak som uprostred bolesti, pokus odhovoriť ma od svojich pocitov alebo ponúkanie riešenia sa mi zdá byť necitlivé alebo dokonca povýšenecké.
Kross to však neobhajuje. Namiesto toho hovorí, že je umenie byť poslucháčom. Vyžaduje si to kombináciu empatie alebo súcitu - a čakanie na správnu chvíľu, než ponúknete perspektívu.
„Ľudia sa líšia v závislosti od toho, s čím sa stretávajú, ako intenzívne sú ich skúsenosti,“ hovorí. „Je naozaj dôležité byť citlivý na skutočnosť, že niektorí ľudia môžu potrebovať viac času, kým sú pripravení prejsť od ventilovania emócií k racionálnemu mysleniu.“
Ako ventilovať emócie s rozumom
Existuje aj zdravší spôsob, ako ventilovať emócie, hovorí Kross, pridáva tieto rady.
Dobre si vyberaj, kedy sa budeš ventilovať
Existuje mnoho spôsobov, ako sa vyrovnať s ťažkými emóciami, a nie všetky nevyhnutne musia zahŕňať iných ľudí. Niektorí ľudia môžu získať perspektívu aj sami, zapísaním si svojich myšlienok alebo získaním odstupu od nich prostredníctvom meditácie. Kross odporúča zmeniť prostredie, ktoré umožní spracovať emócie a obmedziť hĺbanie nad daným problémom, kvôli čomu môžeš uviaznuť v emocionálnej víchrici.
Vyskúšaj si: Meditácia R.A.I.N. a práca s náročnými emóciami
Ak ventiluješ emócie pred inými ľuďmi, pýtaj sa na ich pohľad
Ak si vylievaš zlosť pred inými a tvoje emócie sa nerozplývajú (alebo naopak dokonca zhoršujú), môžeš uviaznuť v cykle „spoločnej ruminácie”, teda nekonečnej diskusii o probléme bez jeho riešenia. Predísť tomu alebo dostať sa von môžeš tak, že požiadaš dotyčnú osobu, aby si urobila odstup a pomohla ti preformulovať to, čo prežívaš: „Ako by sa dalo pozrieť na tento problém inak?“ alebo „Čo mám urobiť v tejto situácii?“ Vďaka tomu získaš ich perspektívu a uistíš ich, že hľadáš niečo viac ako len poslucháča.
Dobre zváž, pri kom si vyleješ svoje pocity
Predtým, ako pri niekom dáš voľný priebeh svojim pocitom, polož si otázku: „Naozaj mi tento človek pomohol, alebo len zhoršil moje pocity?“ Ak je tu niekto pre teba, ale nemá tendenciu rozširovať tvoju perspektívu, môže ťa to emocionálne ešte viac rozrušiť. Ak teda dobre popremýšľaš, pri kom konkrétne budeš ventilovať svoje emócie, môže ti to z dlhodobého hľadiska len pomôcť.
Pozor na emócie prejavované online
Aj keď zdieľanie našich emócií online môže v danej chvíli pomôcť cítiť sa lepšie a dokážeme si tak nájsť spojencov, výsledky môžu byť zmiešané. Po prvé, negatívne emócie sa v online priestore šíria veľmi ľahko, čo môže vytvoriť mentalitu stáda a následné šikanovanie a trollovanie – najmä ak sa identifikuješ ako osoba, ktorá je zodpovedná za svoje pocity. Aj keď nie je jasné, či je vylievanie svojich emócií online celkovo prospešné alebo nie, nemusíš získať tú perspektívu, ktorú potrebuješ na posun vpred.
Napriek tomu Kross považuje ventilovanie emócií za dobrú vec, ktorá nám pomáha vyrovnať sa so skutočnosťou. Ak dokážeme vypustiť paru, môžeme sa z dlhodobého hľadiska cítiť lepšie a udržať si aj silné vzťahy.
„Ventilovanie plní určitú funkciu,“ hovorí. „Poskytuje výhody už len čo sa týka uspokojovania našich sociálnych a emocionálnych potrieb. Musíme len zistiť, aké ho správne dávkovať a snažiť sa doplniť ho o kognitívne prerámovanie.“
Článok je voľným prekladom z anglického originálu Does Venting Your Feelings Actually Help? uverejneného v Greater Good magazine.
Comments