Keď sa sústredíme na to, kým sme boli a aké rozhodnutia sme urobili v minulosti, často strácame prehľad o našom autentickom ja v súčasnosti. Proces opúšťania minulosti a prijímania zmien nám umožňuje plne sa zapojiť do našej vlastnej liečby.
Existuje všeobecná mylná predstava, že skutočné ja je videné iba prostredníctvom našich nefiltrovaných myšlienok a slov. Je to ja, ktoré sa vynorí bez akéhokoľvek premysleného spracovania. Svoju okamžitú reakciu zadržíme na piedestáli. Výsledkom je, že uveríme, že práve to definuje našu identitu a odhaľuje jadro toho, kým sme. V skutočnosti je to úplne mylná predstava.
Skutočné ja nie je naša prvotná reakcia. Skutočné ja je naša odpoveď, ktorá nasleduje po tejto reakcii.
Skutočné ja je to, čo sa dokáže vymaniť zo zovretia minulosti a vytvoriť autentickú odpoveď, ktorá je založená na prítomnosti.
Našou prvotnou reakciou je odhalenie minulosti. Bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme alebo nie, to, ako sme sa predtým cítili, je v nás do značnej miery uzavreté. Naše vnímanie hodnotí všetko, s čím sa dnes v živote stretneme, podľa podobností s tým, čo sme cítili v minulosti. Ak vidíme alebo cítime niečo spojené s negatívnou reakciou, rovnako budeme reagovať aj v prítomnosti, aj keď je naše hodnotenie toho, čo sa deje, prehnané a nesprávne. Pre veľkú väčšinu z nás je naše vnímanie úplne zafarbené našou minulosťou a naše reakcie sa zvyknú donekonečna opakovať.
Myseľ reaguje tak rýchlo, že máme pocit, akoby sme boli autentickí len vtedy, keď v skutočnosti nechávame minulé skúsenosti diktovať to, ako sa cítime v súčasnosti. Niekedy, keď sa to v nás spustí, cítime sa oprávnení vyjadriť svoj hnev kričaním alebo hlasným prejavom svojej frustrácie, ale to nie je znak autenticity.
Takáto reakcia len odhaľuje, že sme uviazli v cykle, kde je naša myseľ preťažená napätím, ktoré sa neustále snaží živiť svoj vlastný oheň. To je dôvod, prečo nám spomalenie a pauza pomôže znovu získať oporu v prítomnosti, spracovať to, čo sa deje, a zosúladiť naše činy s tým, ako chceme vyzerať pred svetom.
Toto oveľa presnejšie opisuje, kým v skutočnosti sme, než náhodné veci, ktoré vyžaruje naša myseľ. Opustime myšlienku, že kto sme, je čokoľvek, čo robíme impulzívne, a sústreďme sa na skutočnosť, že autentickosť je vlastnosť, ktorá si vyžaduje posilnenie a kultiváciu. Prijmime tiež, že naše autentické ja sa môže časom meniť a dozrievať – nesmieme sa zaseknúť v starých myšlienkach, vzorcoch a identitách.
Robiť niečo zámerne znamená byť autentický. Zostať v súlade so svojimi hodnotami a byť verziou samého seba, ktorú ďalej kultivujeme, je základným aspektom autenticity. Ak nemáme zámer, nemáme cieľ. Prostredníctvom zámeru odhalíme svoju pravdu.
Jednoducho platí, že ak necháme svoje minulé ja ovládnuť naše súčasné myšlienky, slová a činy, potom premeškáme plnohodnotné prežívanie svojho života. To znamená, že sme uviazli v slučke, kde si opakovane prehrávame minulosť a posilňujeme vzorce, ktoré nemusia nutne podporovať naše šťastie. Posilňovanie minulosti nás udrží v stagnácii, čo môže byť v tejto chvíli jednoduché, pretože minulosť je známa, ale v konečnom dôsledku nám to neposlúži k dobru. Rieka života nás chce posunúť k prijatiu zmeny.
Nadobro niečo opustiť si vyžaduje čas
Byť schopný zbaviť sa týchto starých reakcií, ktoré sa neustále vynárajú von, a naznačiť nový smer nášho správania, je beh na dlhé trate. Naše návyky, ktoré sme si časom nahromadili, často hustnú a nabaľujú sa do mysle ako stvrdnutá usadenina z čias dávno minulých. A potom nevedomky nesieme tieto hrubé vrstvy betónu ako vzorce správania, ktoré nás v prítomnosti neustále ovplyvňujú.
Je možné vyliečiť sa z toho a staré zvyky opustiť, ale najlepšie si pomôžeme vtedy, keď budeme realistickí v tom, koľko tohto balastu v sebe nosíme a ako dlho potrvá, kým úplne preprogramujeme svoju myseľ. Osvojenie si schopnosti zaujať nový uhol pohľadu a preformulovať staré problémy sa neudeje rýchlo. Uzdravenie sa nie je možné bez trpezlivosti. A musíme akceptovať, že zanechanie starých návykov je postupný proces.
Ak je bolesť príliš hlboká, budeme ju musieť opustiť niekoľkokrát.
Opustenie určitých vzorcov nie je jednorazová udalosť, je to zvyk, ktorý si vyžaduje dôsledné opakovanie, aby sa stal silným. Niekedy je reakcia na bolesť taká hlboká, že musíme opakovane pozorovať a uvoľňovať napätie, aby sme si úplne vyčistili rany.
Vzorce pre špecifické typy správania môžu byť tak pevne zakorenené, že počas nášho liečebného procesu môžeme mať pocit, že sa nám stále vynárajú rovnaké problémy, na ktorých musíme pracovať. Môžeme mať dokonca pocit, že nerobíme pokrok kvôli týmto pretrvávajúcim vzorcom, ale v skutočnosti len dostávame príležitosť uvoľniť hlbšie vrstvy toho istého materiálu.
Účelom úplného opustenia minulosti nie je vymazať emócie, ale priznať si ich existenciu a zmeniť svoj vzťah k nim.
„Predtým, ako som sa začal liečiť, som sa obával, že smútok tu zostane navždy, ale keď som začal prijímať pravdu o nestálosti, bolo mi jasné, že áno, smútok sa môže objaviť a môže tu zotrvať nejaký čas, ale jednoducho nebude trvať večne,“ píše Young Pueblo. Pochopenie, že je to len prechádzajúci jav, z neho urobilo v každodennom živote tolerovateľnejší a menej dôležitý faktor. Schopnosť vedieť opustiť svoje pocity, kým nami prechádza ťažká emócia, nám pomáha byť v poriadku s tým, že nie sme v poriadku.
Opustenie minulosti dosiahne hlbšie úrovne, keď budeme pozorovať to, čo sa v nás deje, s úplným prijatím a keď si uvedomíme, že každá časť života je nestála. Veci to nezlepší, najmä ak do mysle prichádza ešte viac napätia k už existujúcemu napätiu.
Keď sa napätie stretne s bezpodmienečnou akceptáciou, má priestor, ktorý potrebuje na prirodzené rozvinutie a uvoľnenie. Uvoľniť sa a čeliť duševnej váhe minulých bolestí nie je nikdy ľahké, ale je to možné, najmä keď sa cítime pripravení na veľkú transformáciu.
Keď sa podrobíme procesu opustenia, získame lepší prístup k „tu a teraz“. V konečnom dôsledku je zanechanie niečoho duševným stavom jasnosti, pri ktorom si už viac nespôsobujeme utrpenie. Pochopenie toho, že môžeme mať úžitok z opustenia starých javov, je kľúčové, ale ďalším krokom je nájsť si spôsob, aby sme mohli začať svoju vlastnú hlbokú liečiteľskú prácu. Chcieť niečo nechať odísť a mať nástroje, ktoré nás v tomto procese podporujú, sú dve veľmi odlišné veci.
Z knihy Lighter: Let Go of the Past, Connect with the Present, and Expand the Future od Yung Pueblo.
Článok je voľný preklad z anglického originálu What it Means to “Let Go” (and Why It’s an Essential Part of Healing) zverejneného na Mindful.org.
Comments