Najčastejšie otázky

Na začiatku praxe mnohých odradí práve uvedomenie si toho, aké ťažké je vlastne relaxovať. Pôvodné predstavy o tom, že mindfulness je bránou k relaxácii sa razom môžu zmeniť na pocit frustrácie z toho, že dosiahnuť to vôbec nie je také jednoduché.

 

Mindfulness však nie je o aktívnom relaxovaní ako takom. Mnoho meditácií a praktík všímavosti zahŕňa relaxačné cvičenia, ktoré pomôžu mysli usadiť sa a zlepšiť našu schopnosť byť v pohode s tým, čo je práve prítomné.

 

Relaxácia však nie je synonymom pre mindfulness. Techniky precvičovania všímavosti nás pozývajú pozorovať čokoľvek, čo je práve prítomné; v danom okamihu to môže byť pocit uvoľnenia, ale aj jeho úplný opak.

 

Všetko vítaš a so súcitom si to uvedomuješ. Takýmto spôsobom sa relaxácia zvyčajne objavuje ako vedľajší efekt, no nie je primárnym cieľom a nemusíme sa o ňu aktívne snažiť.

Mindfulness môže, ale i nemusí byť formou meditácie. Je to uvedomovanie si, ktoré možno precvičovať v každom okamihu, či už si sadneš do meditácie, venčíš psa, ješ alebo sa zúčastňuješ nejakého náročného rozhovoru. 

 

Podobne nie všetky meditácie sú meditácie všímavosti. Meditácia má celé spektrum foriem - od meditácie milujúcej láskavosti cez Oshovu dynamickú meditáciu až po meditácie zamerané na dýchanie. Dá sa povedať, že niektoré formy sú založené na mindfulness, ale nie je to pravidlom. 

V skutočnosti ťa mindfulness povzbudzuje urobiť pravý opak a myšlienky si dovoliť. Dovoliť si myšlienky neznamená prijať ich obsah alebo sa nimi nechať uniesť. Naopak, môžeš ich pozorovať v ich najjednoduchšej podobe, bez toho, aby si sa nechal očariť ich príbehmi.

 

To isté platí pre emócie a telesné pocity, ktoré prichádzajú. Pod mikroskopom všímavosti nie je nič, čo by bolo treba aktívne zastavovať. Keď precvičuješ všímavosť, mnohé myšlienky, pocity a vnemy sa stratia samé od seba, nejde to však dosiahnuť silou.

Mindfulness nie je o hľadaní ani snahe niečo dosiahnuť. Je pravda, že pri praktizovaní mindfulness môžu nastať chvíle spokojnosti alebo blaženosti, ale nie je to cieľom. Cvičením mindfulness sa v srdci otváraš všetkému, čo je práve prítomné - dobrému, zlému i škaredému - a jemne odstraňuješ všetky tieto nálepky. Všetko je vítané.

​

Hoci skutočne existujú koncentračné meditácie zamerané na vyprázdňovanie mysle, pri mindfulness to nie je cieľom. V dôsledku praktizovania mindfulness nezhlúpneš ani neprijdeš o analytické schopnosti. Účelom mindfulness je uvedomovať si, čo práve robí tvoja myseľ. Uvedomovať si, že práve premýšľaš.

 

Zmyslom mindfulness takisto nie je obmedzovať myšlienky - práve vďaka nej získavaš určitý nadhľad a schopnosť uvedomiť si, že myšlienky sú len myšlienky, a ako také nemusia nutne zobrazovať vonkajšiu 'realitu'.

Mindfulness tiež pomáha odložiť myšlienky, ktoré si vyhodnotil ako iracionálne alebo neprospešné, a zároveň ťa učí, že pokiaľ sa budeš myšlienkam zámerne vyhýbať alebo ich budeš blokovať, vrátia sa späť a s omnoho väčšou silou.

V niektorých prípadoch by si možno uvítal, keby sa na počkanie dokážeš zbaviť bolestných či iných nepríjemných emócií. Mindfulness však toto neumožňuje - práveže naopak - robí ťa citlivejším.

Občas siahneš po obrannom mechanizme - zveličuješ, čím si kompenzuješ pocity nedostatočnosti, racionalizuješ si neetické správanie, rozptyluješ sa televíziou či sa upokojuješ jedlom. Mindfulness ti umožní zaznamenať pocity, ktoré sú spúšťačom týchto obranných mechanizmov.

​

​

Ľudia si často meditáciu spájajú s mníchmi, pustovníkmi a askézou, ktorá sa s ich životným štýlom spája. Obávajú sa, že by si museli odoprieť plnohodnotný život založený na vzťahoch.

​

Opak je však pravdou. Mindfulness ťa neodstrihne od života, ale začneš intenzívnejšie prežívať životné vzlety a pády, pretože ich pozorovaniu venuješ viac času a úsilia. Mindfulness ti umožňuje naladiť sa na druhých a lepšie vnímať vzájomné prepojenie.

Mindfulness nie je zázračná technika, ktorá ťa zbaví bolesti či utrpenia. Čím impulzívnejšie reaguješ na bolesť a nepríjemné pocity, tým intenzívnejšie ich prežívaš.

​

Mindfulness ťa učí prijímať nepríjemné prežitky také, aké sú a tým ich aj lepšie znášať. Pokiaľ prijímaš bolesť a nebrániš sa jej, neprotestuješ, ani sa jej nevyhýbaš, prirodzene znižuješ svoje utrpenie.

​

Je pravda, že mnohé techniky mindfulness boli odvodené z buddhizmu a iných náboženských tradícií. Žiadne učenie by si však nemal prijímať v zlej viere, ale mal by si využiť predkladané techniky a na základe vlastnej skúsenosti sa presvedčiť, či je učenie pravdivé.

​

Mindfulness si osvojujú ako ateisti, tak aj veriaci, ktorým pomáha v duhovnom i duševnom raste. Pokiaľ sa naučíš vnímať veci také, aké sú - prijímať skutočnosť, dôjde k celkovej životnej spokojnosti - a tento princíp meditácie je univerzálny a nepozná hranice.